Aktuality
"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)
Volia veža očami začiatočníka a možnosti omylu
Výstup na Voliu vežu jej južným trojkovým pilierom bol naším prvým tatranským výstupom. Keďže je to veľmi pekné exponované lezenie nízkej obtiažnosti a teda vhodné pre začiatočníkov, chcela som popísať, čo toho začiatočníka môže postihnúť a tak sa vyhnúť možným problémom.
Nástup do cesty je trošku vpravo piliera. Akonáhle je možné prejsť na pilier, treba to urobiť. Dlhšie lezenie vpravo môže vyústiť do mierneho zablúdenia a dostanete sa do iných lezeckých obtiažností, ako je III.
Lezenie ako také problémové nebolo. Štandy na borhákoch a vlastné postupové istenia boli bez problémov.
Keď sme sa úspešne dostali k poslednému štandu nasledoval zostup. Chceli sme zostúpiť cez Východnú Voliu štrbinu. Medzi časom sa zdvihla mierna oblačnosť s niekoľkými kvapkami a lietajúcou tatranskou hmlou, ktorá čiastočne zakrývala okolie. Keďže koruna Volovky je dosť členitá, hľadali sme zostup. Kedy sme sa zle otočili a čo sme prehliadli, ťažko povedať. Zdalo sa, že sme na chodníčku, ale terén bol stále veľmi ťažký. 
Chvíľkami za II, na čo sme sa postavili sa kývalo, čoho sme sa chytili sa mrvilo. Ako tatranským začiatočníkom nedošlo nám hneď, že sme v severnej stene. V popretŕhanej hmle sme videli plesá, a tak v domnení, že sa jedná o Žabie plesá sme sa snažili zostúpiť. Nešlo to, a tak sme sa pokúsili zlaniť. Až ako Gabo zlaňoval a pozerala som sa za ním, v popretŕhanej hmle som zahliadla pri jednom z plies chatu!!! 
Vtedy mi došlo, že je to chata pri Morskom Oku, že sa nesprávne spúšťame na poľskú stranu a navyše tá severná stena je celá rozmrvená. 
Tak sa Gabo dotiahol späť do zlaňáku, natiahla som ďalšiu dľžku na hrebeň a prehupla som sa na druhú stranu hrebeňa. Žabie plesá napriek zlepšujúcej sa viditeľnosti vidieť nebolo , ale Kriváň otočený opačne ma utvrdil, že sme správne. Už sme nešli hľadať zlaňáky, ani sa motať korunou Volej veže a hľadať Východnú Voliu štrbinu a ale prehupli sme sa do žľabu pod štrbinou(neskôr sa mi potvrdilo že bola to Západná Volia štrbina ). Žľab bol strmý,výživný, cca 200 výškových metrov, bol ale v pevnejšej skale a tak sa nám opatrne podarilo zostúpiť. Ale teda poriadne náročný zostup!
Chvíľkami za II, na čo sme sa postavili sa kývalo, čoho sme sa chytili sa mrvilo. Ako tatranským začiatočníkom nedošlo nám hneď, že sme v severnej stene. V popretŕhanej hmle sme videli plesá, a tak v domnení, že sa jedná o Žabie plesá sme sa snažili zostúpiť. Nešlo to, a tak sme sa pokúsili zlaniť. Až ako Gabo zlaňoval a pozerala som sa za ním, v popretŕhanej hmle som zahliadla pri jednom z plies chatu!!! Vtedy mi došlo, že je to chata pri Morskom Oku, že sa nesprávne spúšťame na poľskú stranu a navyše tá severná stena je celá rozmrvená. Tak sa Gabo dotiahol späť do zlaňáku, natiahla som ďalšiu dľžku na hrebeň a prehupla som sa na druhú stranu hrebeňa. Žabie plesá napriek zlepšujúcej sa viditeľnosti vidieť nebolo , ale Kriváň otočený opačne ma utvrdil, že sme správne. Už sme nešli hľadať zlaňáky, ani sa motať korunou Volej veže a hľadať Východnú Voliu štrbinu a ale prehupli sme sa do žľabu pod štrbinou(neskôr sa mi potvrdilo že bola to Západná Volia štrbina ). Žľab bol strmý,výživný, cca 200 výškových metrov, bol ale v pevnejšej skale a tak sa nám opatrne podarilo zostúpiť. Ale teda poriadne náročný zostup! Vzhľadom na to, že trojkové obtiažnosti lezú začiatočníci, chcela som upozorniť na riziko zablúdenia pri zostupe, hlavne pri zhoršenom počasí. Čo by sa bolo mohlo stať, keby bola viditeľnosť horšia a nezahliadnem chatu ani nechcem pomyslieť.
Horám zdar a vždy šťastný návrat dole.
Jela a Gabo